31%
obnoviteľných zdrojov do roku 2030
Transformujeme krajinu pomocou inovatívnych energetických riešení, ktoré chránia našu prírodu a zabezpečujú budúcnosť pre ďalšie generácie.
31%
obnoviteľných zdrojov do roku 2030
68+
projektov v celej krajine
2.2M
ľudí využívajúcich zelenú energiu
Typ energie | Potenciál | Využitie |
---|---|---|
Slnečná | Vysoký | Rastúce |
Vodná | Stredný | Rozvinuté |
Veterná | Lokálny | Začiatočné |
Obnoviteľná energia pochádza z prírodných zdrojov, ktoré sa prirodzene dopĺňajú v priebehu ľudského života. Každý typ prináša jedinečné výhody pre udržateľnú budúcnosť Slovenska.
Využíva svetlo a teplo zo slnka pomocou fotovoltických panelov alebo tepelných kolektorov. Slovensko má potenciál pokryť až 13% svojej spotreby zo slnečnej energie.
Premieňa kinetickú energiu vetra na elektrickú energiu prostredníctvom turbín. Potenciál pre Slovensko je najmä v horských oblastiach a na západe krajiny.
Využíva energiu tečúcej vody na výrobu elektriny. Slovensko má dlhú tradíciu využívania vodných elektrární na riekach Váh, Dunaj a Orava.
Získava sa z organických materiálov ako drevo, poľnohospodárske zvyšky či bioodpad. Na Slovensku predstavuje najvyužívanejší zdroj obnoviteľnej energie.
Využíva teplo z vnútra Zeme. Slovensko má geotermálne zdroje najmä na južnej strane krajiny, ktoré sa využívajú primárne na vykurovanie.
"Slovensko má potenciál pokryť 24% svojej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, čím významne prispeje k európskym klimatickým cieľom."
— Ministerstvo životného prostredia SR
Ako využitie obnoviteľnej energie pomáha znižovať emisie oxidu uhličitého
Znižovanie emisií skleníkových plynov je kľúčové pre boj proti klimatickým zmenám. Prechod na obnoviteľné zdroje energie predstavuje jednu z najúčinnejších stratégií pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
Na rozdiel od fosílnych palív, obnoviteľné zdroje energie produkujú minimálne alebo žiadne emisie CO₂ počas prevádzky. Solárne panely, veterné turbíny a vodné elektrárne generujú elektrinu bez spaľovania a tým bez priamych emisií skleníkových plynov.
Aj pri započítaní emisií z výroby, inštalácie a likvidácie zariadení, obnoviteľné zdroje energie produkujú 10-50 krát menej emisií než uhoľné a plynové elektrárne počas celého životného cyklu technológie.
Priemerná slovenská domácnosť môže znížiť svoju uhlíkovú stopu o 1-2 tony CO₂ ročne inštaláciou solárnych panelov alebo prechodom na dodávateľa zelenej energie.
* Hodnoty zahŕňajú celý životný cyklus technológie vrátane výroby a likvidácie
Zníženie spotreby energie prostredníctvom efektívnejších spotrebičov a izolácie budov.
Inštalácia solárnych panelov, tepelných čerpadiel a podpora obnoviteľných zdrojov energie.
Využívanie verejnej dopravy, elektromobilov a aktívnej mobility (cyklistika, chôdza).
Využívanie stavebných a konštrukčných materiálov s nízkou uhlíkovou stopou.
Popis súčasného vedeckého výskumu, ako využitie solárnej energie, drevnej biomasy a iných technológií
Slovenský výskum sa zameriava na perovskitové solárne články, ktoré môžu dosiahnuť výrazne vyššiu účinnosť než konvenčné kremíkové panely. Nové tenkovrstvové technológie umožňujú flexibilnú inštaláciu na rôznych povrchoch.
Výskum inovatívnych spôsobov spracovania drevnej biomasy na biopalivá druhej generácie. Moderné technológie umožňujú efektívnu premenu lesných zvyškov a poľnohospodárskeho odpadu na energeticky hodnotné produkty.
Vývoj nových metód výroby zeleného vodíka pomocou prebytočnej energie z obnoviteľných zdrojov. Výskum zahŕňa efektívnu elektrolýzu, skladovanie vodíka a palivové články ako budúce riešenie pre energetické úložiská.
Výskum zameraný na optimalizáciu prenosu energie a integráciu rôznych obnoviteľných zdrojov do elektrickej siete. Vývoj prediktívnych algoritmov, ktoré dokážu efektívne vyvažovať dodávky a dopyt po energii.
Slovensko sa aktívne podieľa na niekoľkých významných výskumných projektoch v oblasti obnoviteľnej energie v spolupráci s európskymi partnermi. Tieto projekty zahŕňajú vývoj nových materiálov pre solárne panely, optimalizáciu bioenergetických procesov a inovácie v oblasti ukladania energie.
Slovenské výskumné tímy spolupracujú s priemyselnými partnermi na transformácii výskumu do praktických aplikácií, ktoré môžu byť nasadené v komerčnom meradle. Cieľom je vyvinúť ekonomicky životaschopné riešenia, ktoré pomôžu krajine znížiť závislosť na fosílnych palivách a splniť svoje klimatické záväzky.
Popis reálnych projektov ako veľké solárne elektrárne alebo veterné farmy
Jeden z najväčších solárnych parkov na Slovensku s inštalovaným výkonom 28,5 MWp. Rozkladá sa na ploche 50 hektárov a pozostáva z viac ako 100 000 fotovoltických panelov. Elektráreň je v prevádzke od roku 2013 a ročne vyrobí dostatok energie pre približne 7 500 domácností.
28,5 MWp
Inštalovaný výkon
30 GWh
Ročná výroba
15 000 t
Úspora CO₂ ročne
Veterný park v oblasti Malých Karpát patrí medzi priekopnícke projekty veternej energie na Slovensku. Pozostáva zo štyroch turbín s celkovým výkonom 9,6 MW. Výstavba bola dokončená v roku 2009 a projekt je ukážkovým príkladom využitia veternej energie v podmienkach strednej Európy.
9,6 MW
Inštalovaný výkon
4 turbíny
Počet zariadení
23 GWh
Ročná výroba
Gabčíkovo je najväčšia vodná elektráreň na Slovensku, umiestnená na Dunaji. S inštalovaným výkonom 720 MW predstavuje významnú súčasť slovenskej energetickej sústavy. Elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 1992 a okrem výroby energie pomáha aj s protipovodňovou ochranou a zlepšením plavebných podmienok.
720 MW
Inštalovaný výkon
2,2 TWh
Ročná výroba
8 turbín
Kaplanove turbíny
Moderná elektráreň na biomasu v Bardejove využíva drevnú štiepku z okolitých lesov a drevospracujúceho priemyslu. S výkonom 2,4 MWe elektrickej energie a 8,5 MWt tepelnej energie zásobuje približne 1 600 domácností elektrinou a poskytuje teplo pre mestskú časť s 5 000 obyvateľmi.
2,4 MWe
Elektrický výkon
8,5 MWt
Tepelný výkon
85%
Celková účinnosť
Na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke viac ako 450 zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalovaným výkonom presahujúcim 2 500 MW. Najväčší podiel majú vodné elektrárne, nasledované solárnou energiou, biomasou a veternou energiou.
Tieto projekty predstavujú nielen dôležitý príspevok k znižovaniu uhlíkovej stopy krajiny, ale aj významný ekonomický prínos v podobe pracovných miest a technologického rozvoja v regiónoch Slovenska.
Technológie získavania energie z prílivu a odlivu, ich výhody a nevýhody
Prílivová energia predstavuje jednu z najmenej využívaných, no zároveň najspoľahlivejších foriem obnoviteľnej energie. Na rozdiel od slnečnej či veternej energie, prílivy sú predvídateľné a nastávajú pravidelne bez ohľadu na počasie či dennú dobu, čo umožňuje presné plánovanie výroby elektriny.
Moderné technológie získavania energie z prílivu zahŕňajú prílivové bariéry, prílivové lagúny a podvodné turbíny (tidal stream). Prílivové bariéry fungujú podobne ako priehrady - využívajú rozdiel hladín medzi prílivom a odlivom na roztočenie turbín. Prílivové lagúny sú umelo vytvorené bazény, ktoré sa plnia pri prílive a vypúšťajú cez turbíny pri odlive. Podvodné turbíny pripomínajú veterné turbíny, ale sú umiestnené pod hladinou a využívajú kinetickú energiu morských prúdov.
380 TWh
Celosvetový potenciál prílivovej energie ročne
254 MW
Najväčšia prílivová elektráreň (Sihwa Lake, Južná Kórea)