Prílivová energia predstavuje jednu z najmenej využívaných, no zároveň najspoľahlivejších foriem obnoviteľnej energie. Na rozdiel od slnečnej či veternej energie, prílivy sú predvídateľné a nastávajú pravidelne bez ohľadu na počasie či dennú dobu, čo umožňuje presné plánovanie výroby elektriny.
V tomto článku sa pozrieme na rôzne technológie využívania prílivovej energie, ich výhody a nevýhody, ako aj na potenciál, ktorý táto forma obnoviteľnej energie ponúka do budúcnosti.
Ako funguje prílivová energia?
Prílivová energia využíva gravitačnú silu Mesiaca a Slnka, ktorá spôsobuje pravidelné stúpanie a klesanie hladiny oceánov. Tento prírodný fenomén poskytuje predvídateľný a spoľahlivý zdroj energie, ktorý môžeme premeniť na elektrinu prostredníctvom rôznych technológií.
Schéma fungovania prílivovej turbíny pod hladinou mora
Moderné technológie získavania energie z prílivu zahŕňajú prílivové bariéry, prílivové lagúny a podvodné turbíny (tidal stream). Každá z týchto technológií má svoje špecifické výhody, nevýhody a podmienky, za ktorých je ich nasadenie optimálne.
Hlavné technológie prílivovej energie
Prílivové bariéry
Prílivové bariéry fungujú podobne ako priehrady - využívajú rozdiel hladín medzi prílivom a odlivom na roztočenie turbín. Voda preteká cez turbíny v bariére buď počas prílivu, odlivu, alebo počas oboch fáz, v závislosti od dizajnu elektrárne.
Prílivové lagúny
Prílivové lagúny sú umelo vytvorené bazény, ktoré sa plnia pri prílive a vypúšťajú cez turbíny pri odlive. Výhodou tejto technológie je možnosť vytvoriť lagúny aj v oblastiach, kde nie je prirodzený záliv alebo ústie rieky, čo rozširuje potenciálne lokality pre získavanie prílivovej energie.
Podvodné turbíny (Tidal Stream)
Podvodné turbíny pripomínajú veterné turbíny, ale sú umiestnené pod hladinou a využívajú kinetickú energiu morských prúdov. Táto technológia má najmenší vplyv na životné prostredie a krajinu, keďže turbíny sú ukryté pod hladinou. Môžu byť nainštalované jednotlivo alebo v skupinách nazývaných "prílivové farmy".
Výhody prílivovej energie
Predvídateľnosť
Prílivy sú presne predpovedateľné na desaťročia dopredu, čo umožňuje spoľahlivé plánovanie výroby energie.
Vysoká hustota energie
Voda má približne 830-krát vyššiu hustotu než vzduch, čo umožňuje získať viac energie z menších zariadení v porovnaní s veternými turbínami.
Nulové emisie
Prílivové elektrárne neprodukujú žiadne skleníkové plyny ani iné znečisťujúce látky počas prevádzky.
Dlhá životnosť
Prílivové bariéry a lagúny majú mimoriadne dlhú životnosť, ktorá môže presiahnuť aj sto rokov, čo znamená výbornú návratnosť počiatočnej investície.
Výzvy a nevýhody
Prílivová bariéra s turbínami na výrobu elektriny
Vysoké počiatočné náklady
Výstavba prílivových elektrární, najmä bariér a lagún, vyžaduje značné počiatočné investície, čo môže odradiť potenciálnych investorov.
Geografické obmedzenia
Prílivové elektrárne je možné stavať len v oblastiach s dostatočným rozdielom medzi prílivom a odlivom (ideálne aspoň 5 metrov), čo limituje ich potenciálne lokality.
Environmentálny dopad
Prílivové bariéry a lagúny môžu ovplyvniť miestne ekosystémy, migráciu rýb a kvalitu vody. Podvodné turbíny predstavujú potenciálne riziko pre morské živočíchy.
Korózia a údržba
Zariadenia v morskom prostredí sú vystavené koróznemu účinku slanej vody, čo zvyšuje nároky na materiály a údržbu.
Významné prílivové projekty vo svete
Sihwa Lake (Južná Kórea)
Najväčšia prílivová elektráreň na svete s výkonom 254 MW, dokončená v roku 2011.
La Rance (Francúzsko)
Najstaršia a druhá najväčšia prílivová elektráreň na svete, funguje od roku 1966.
MeyGen (Škótsko)
Najväčší projekt s podvodnými turbínami, plánovaná kapacita až 398 MW.
Swansea Bay (UK)
Inovatívny projekt prílivovej lagúny, ktorý čaká na konečné schválenie.
Budúcnosť prílivovej energie
Prílivová energia má potenciál stať sa významným zdrojom čistej energie v pobrežných oblastiach s vhodnými podmienkami. S pokračujúcim výskumom a vývojom nových technológií sa očakáva zníženie nákladov a zvýšenie účinnosti týchto zariadení.
Podľa odborných odhadov by prílivová energia mohla do roku 2050 pokryť približne 10% globálnej spotreby elektrickej energie, čo predstavuje významný príspevok k udržateľnej energetickej budúcnosti našej planéty.
Hoci prílivová energia čelí mnohým výzvam, jej predvídateľnosť, spoľahlivosť a dlhá životnosť ju robia atraktívnou súčasťou budúceho energetického mixu. S rastúcim dôrazom na dekarbonizáciu a udržateľnosť môžeme očakávať zvýšený záujem o túto formu obnoviteľnej energie v nadchádzajúcich desaťročiach.